Pravidlo dlhovej brzdy, ktoré pomohlo zrútiť nemeckú vládu

Keď Nemecká vláda sa zrútila začiatkom tohto mesiaca sa ako kľúčový faktor široko uvádzali konflikty v rámci bývalej vládnej koalície o hospodárskej a rozpočtovej politike, pričom ústrednú úlohu zohrávala dlhová brzda krajiny.

Bývalý minister financií Christian Lindner, ktorého odvolanie bolo zlomovým bodom rozpadu vládnej koalície, začiatkom novembra pre novinárov povedal, že nemecký kancelár Olaf Scholz požadoval prerušenie dlhovej brzdy, čo nemohol akceptovať.

Scholz v ten istý deň prepustil Lindnera s tým, že bývalý minister financií sa nezdá byť ochotný spolupracovať na Scholzových návrhoch pre rozpočet Nemecka na rok 2025. Scholz tvrdil, že v jeho plánoch boli zahrnuté myšlienky Lindnerovej strany, ale tiež jasne demonštroval potrebu väčšej finančnej voľnosti.

Napätie o fiškálnej politike sa už dlho schyľovalo, pričom ho zväčšovali pretrvávajúce obavy o stav ekonomiky krajiny, ktorý balansuje na okraj recesie na niekoľko štvrťrokov. Sekundu čítanie HDP za tretí štvrťrok zverejnený v piatok naznačoval rast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.

A tak sa rozpadla tri roky stará koalícia medzi Scholzovou sociálnodemokratickou stranou (SPD), Stranou zelených a Lindnerovou slobodnou demokratickou stranou (FDP). Nemecko teraz čelí predčasné voľby vo februári.

Čo je však dlhová brzda a prečo je taká sporná?

Nemecká dlhová brzda alebo „Schuldenbremse“ je fiškálne pravidlo, ktoré je súčasťou nemeckej ústavy. Dlhová brzda obmedzuje, aký veľký dlh môže vláda prijať, a diktuje, že výška štrukturálneho rozpočtového deficitu federálnej vlády nesmie presiahnuť 0,35 % ročného hrubého domáceho produktu krajiny.

Bolo dohodnuté v roku 2009 v…