Kríž na trojvrší a veľkonočné svetlo: Moja Veľká noc – KOMENTÁR

V utorok po Veľkej noci, keď už veľkonočné zvony dávno stíchli a sviatočný pokoj pomaly ustupuje bežným dňom, vraciam sa myšlienkami ku krížu. Presnejšie k dvojitému krížu na trojvrší. Nie ako k suchému heraldickému symbolu, ale ako k niečomu veľmi živému.

Na Veľký piatok sa kríž zdá ťažký a osamelý. Len drevo a klince. Bolesť, ktorá sa zdá neporaziteľná. Presne takto vyzerajú mnohé chvíle v našom živote aj v živote celého Slovenska – najmä v ťažkých dobách, ktoré nás v posledných rokoch zasiahli jedna za druhou.

Keď príde choroba v rodine, strata práce, vojna za našimi hranicami, zdražovanie, ktoré oberá o pokoj, alebo roztržky, ktoré delia rodiny a priateľov, stojíme pod krížom a pýtame sa: naozaj to má zmysel? V týchto ťažkých časoch sa odolnosť neprejavuje hrdinskými gestami, ale tichou, tvrdou schopnosťou vydržať.

Súvisiaci článok:

A potom príde veľkonočná noc. Tá tichá vigília, keď v tme pochopíš najstaršiu a najmocnejšiu pravdu: smrť nemala posledné slovo. Že z tej najťažšej chvíle, z toho miesta utrpenia môže prísť najväčšie svetlo.

Náš slovenský dvojitý kríž na trojvrší nesie presne túto veľkonočnú pravdu. Horné rameno – víťazstvo. Dolné – utrpenie. Spolu tvoria celok. A trojvršie pod ním je…